Giacinto Sica

 ESCAPE='HTML'

Proverbi e modi di dire

Pasquele abbefanije tutte 'i fèste porte vije, respùnnìje Sand'Antùnije stàce ancòre 'a fésta mije.

PROVERBI FOGGIANI
(molti ancora in uso, alcuni variati, altri dimenticati) 
1. ‘A Canelòre ‘a vernàte esce fòre, rispunnije ‘a vecchije arraggiate nenn’èije
fòre ‘a vernàte si nen vène ‘a nunziàte, si vùije hèsse chjiù secùre quanne 
ascènnene i metetùre e pe sta’ ‘cchiu cundende quanne pèsene ‘i jummènde (pesare nel senso che battono il grano).
2. ‘A mègghija carne èje ‘a vaccìne
3. A megghija rètene de Capogne ( ronzini del “calessiere” Capogna).
4. ‘A mène a galètte. 
5. ‘A morte èje ‘cchiù pe’ l’ajine chè p’a pèchere.
6. ‘A precessione se vède quanne s’arretìre.
7. ‘A raggione se dàce a li fèsse
8. ‘A razze de D. Nicòle R. trèdede figghije quattodece fèsse
9. ‘A sacche hadda sta’ sèmbe lorde
10. ‘A Sande vicchije nen s’appiccene ‘cchiù cannèle
11. ‘A sorte d’u pover’òme
12. ‘A sorte de Pèppe Nasille.
13. ‘A supèrbije esce ‘ncarrozze e s’arretìre a pìte
14. ‘A vecchijàje l’hàve dàte ‘ncùlle
15. ‘A vècchije abbasce ‘o puzze stève affucanne e facève sègne ck’i màne
16. ‘A vècchije quille chè vulève ‘nsunne li jève.
17. ‘A vecchije vulève campà pe vedè
18. ‘A vennetrìce doppo ca have cammenàte ‘na jurnàte, ‘a sère se fàce quatte
19. ‘A votte de Cecerenèlle (che mai si vuotava)
20. ‘A zìte dòpe spusàte tutte ‘a vonne.
21. ‘Eja fa’ ùne ca nen cambe e l’ate ca nen ‘mmore.
22. ‘Eja menàte ‘nu trè ‘ntèrre.
23. ‘Eja murte e nen vòle stènne i pìde.
24. ‘Eje ‘cchiù fetènde d’u chemmùne d’u carcere.
25. ‘Eje ‘nu maccaròne sènza pertùse  (un tonto).
26. ‘Eje addeventàte quant’e ‘na quarte de pàne ( molto deperito).
27. ‘Eje arruvàte ‘u sconciaijuche (chi dà fastidio)
28. ‘Eje arruvate ck’i ròte ‘ntèrre.
29. ‘Eje brutte ck’u sieste, ck’u triste e ck’u trainanà. (brutto in ogni  
30. ‘Eje de fàfe ‘a cupète.
31. ‘Eje figghije a parecchje galantùmene
32. ‘Eje jùste musse suje (non è sua abilità).
33. ‘Eje jute p’arrecchì e have fatte dibete.
34. ‘Eje jute pe’ farse ‘a croce e s’have cecàte l’ucchije.
35. ‘Eje l’urge ca lu pongeche ( chi sta bene e “sfruculieje” la gente )
36. ‘Eje megghije ‘na mascije ckè n’anghijute de càpe.
37. ‘Eje munne dicije Giasacche
38. ‘Eje murte chè nen aveze croce.(morto povero per non ci sarà una  tomba).
39. ‘Eje nàte vestùte e cavezàte.(fortunato )
40. ‘Eje pedocchije revenùte (rinvenuto). 
41. ‘Eje rotte a mèzza canne (si è smessa ogni misura nelle azioni)
42. ‘Eje sùrde ‘u càne, ‘a gatte èje mòpe.
43. ‘Eje vècchije e ‘i pròte ‘a pellècchije.
44. ‘I cepolle sòp’u fucarille (seni turgidi di una ragazza)
45. ‘I ciucce d’Ariole (del ciabattino Ariole più botte che biada) 
46. ‘I dìte d’a màne nen so’ tutte de ‘na manère.
47. ‘Ima vedè acchè ne esce decève ‘u pacce.
48. ‘Mbrugghije aiuteme tu.
49. ‘Mmiccule sonde troppe piccule e nen avastene a sazià.
50. ‘Na luce nen fàce luce
51. ‘Na mamme crèsce a dìce figghije e dìce figghije nen campene ‘na mamme.
52. ‘Na vòte se ‘mpennije Cole.
53. ‘Ntàne, ‘ntàne ‘u rùtte pòrte ‘u sàne (piano, piano il malato aiuta il sano)
54. ‘St’anne ‘u Bammine nasce fèmmene.
55. ‘Stu tìmpe tène ‘a stizze ‘mponte (minaccia di pioggia)
56. ‘U ‘ncarnà e ‘u scarnà so’ duje malanne.
57. ‘U baccalà èje pure pèsce.
58. ‘U ciucce d’a vutrarije (voce dialettale non ben definita; di persona laboriosa
59. ‘U ciucce de Fechèlle (sempre vispo e calciatore).
60. ‘U ciucce porte ‘a pagghije  e ‘u ciucce s’a magne.
61. ‘U delòre eje de chi ‘u sènde e no de chi passe e tène mènde
62. ‘U fàce a cùppe e turnèse (trattare male una persona).
63. ‘U fridde s’u magne (il carbone nel braciere che si consuma  rapidamente)
64. ‘U galle che nen s’è viste màije vràche mo’ chè s’i vède tutte se cache
65. ‘U giudizije campe la càse.
66. ‘U lìtte cum’u fàije accussè ‘u trùve
67. ‘U litte se chiame rose,si nen durme ti repose.
68. ‘U màle guvernàte ‘u guvèrne Criste 
69. ‘U megghje amiche te mène i megghje petràte
70. ‘U mideche  hàve ditte c’hadda sudà.
71. ‘U munne eje ‘na scarpètte, chi s’a lève echi s’a mètte
72. ‘U pedocchije int’a farìne se crède ‘u càpe mulenàre.
73. ‘U picchije pure rènne (rende)
74. ‘U prèvete e mizze (feretro accompagnato solo dal prete e dal sacrestano).
75. ‘U puje da’ cke l’accètte (di persona sana e robusta da tagliarsi con l’ascia)
76. ‘U rè nen vòle la mostre (il re vuole un campione )
77. ‘U scrupele d’u casière (del massaro)
78. ‘U servizije ca te ‘ncrèsce fall’apprime.
79. ‘U suvirchije rombe ‘u cuvirchije
80. ‘U tène sòp’a lu nàse.
81. ‘U vìne janche addebelisce ‘a cotele e fàce piscià.(la schiena e fa urinare)
82. ‘U vòve ‘ngiùre ‘o ciucce chernùte.
83. ‘U vove de Regnàne magne a Fazzule e vève a Canelàre
84. “A Sant’Anne ca vène”  (era l’annuale promessa di colui che mai pagava
85. “E va bène” decìje donna Lena quanne vedije a figghija prène (gatta)
86. “Povere a mè” decìje presùtte  quanne se vedìje ‘mmizze a tanta gatte
87. “Si marze ‘ngugne fa saltà l’ugne” accussì dìce l’abbruzzèse-
88. ‘A la tavele e ‘o tavulìne  se vède ‘u galantòme.
89. ‘A lènghe nen tène l’usse ma rombe l’usse
90. ‘A Madònne ‘u sàpe chi tène ‘i recchijne
91. ‘A massarije de macchiaretonne tridece vùve trentasèi gualàne
92. ‘A Matalène ‘a ciammaruchèlle èje prène
93. ‘A càpe ca nen parle se chiàme checozze.
94. ‘A castagne èje bèlle da fòre e fracete da inde.(l’apparenza inganna).
95. ‘A cère se struije e ‘a precessione nen camìne.
96. ‘A dàme abballe e ‘u cavalìre se repòse.
97. ‘A fertùne nen èje di chi s’a fàce ma de chi s’a gòde.
98. ‘A gallìne fàce l’ùve e ‘o galle ‘i dusche ‘u cùle.
99. ‘A gatte de masteragne apprime rire e po’ chijagne.(ipocrita,che fa due facce).
100. ‘A grazije de Scazzètte (quando manca il senso della misura)
101. 'A càse de galantùmene nen se torne rìste((non tocca il resto del conto saldato.
102. A cavalle gastemàte ‘i lùce ‘u pìle
103. A l a prim’acque se ‘mbonne
104. A li càne decènne e no li crestijàne.
105. A longhe d’agnùne
106. A nome de Santa Cècche o pigghje o assècche.
107. A paùre guarde ‘a vigne
108. A quille i fète ‘u mustazze.
109. A Sant’Antùne masckere e sùne.(17 gennaio inizio carnevale)
110. A sorte  d’u nutàre Pelègne (al quale non riusciva mai un atto in regola
111. A sta’ giacchètte ( sta’ vennèlle) nen ce stanne fuse p’appènne
112. A tè la vogghije vènne la tèle ca si’ puntuàle (sei dubbio pagatore).
113. Abbrile chiòve e chiòve e magge une e ‘bbone
114. Accagghije e citte /(ascolta e fai silenzio). 
115. Acqua ‘mmocche, stanne ‘i rècchije sorde.
116. Acque e vìnte e stoppe da rète (salute e auguri di “ Buon viaggio ).
117. Adda ballà sope a ‘nu carrìne
118. Addo jàte tutt’e duje?.
119. Addo lìve e nen ce mìtte èje ‘nu màre de scunfìtte.
120. Addo stàce ‘u guste nen c’èja perdènze.
121. Amen amen ‘a mèssa grèche ( persona docile che acconsente a tutte le  cose).
122. Ancòre aviss’ascì da li studije (preoccupato che  ci si assenti dalla scuola).
123. Ancòre hadda vedè ‘a vipere e già chijàme a San Pavele
124. Ancòre nen èje nàte già si chijàme Dunàte.
125. Ando schioppe ‘ntròne
126. Aria nètte sènza paure de trunele.
127. Arrobbene la santa fède.
a. .
128. Assemmègghije ‘u pezzènde d’a ville (statua del pezzente che nei lontani tempi
129. Assemmegghje ‘a sporte d’a tarallàre
130. Attacche ‘u ciucce ando vòle ‘u patrùne
131. Avasce ca vinne.
132. Avascije ‘u Don e anghijàne ‘a mesàte.
133. Avìsse e vurrije so’ parinde a lu pitete.
134. Azzètte sije e ck’a lènghe pe ‘ntèrre a quella bèlla Madonna nostre.
135. Bongiorne; a la chijazze se vènnene ‘i corne.
136. Brutte a luvà ‘u cappìlle  ‘e tegnùse
137. C’èja velute sètte vèrgene e Marije.
138. Ca te  possa jie ‘nderzùne ( in gola di traverso).
139. Cadùte,cacarèlle e catarre malanne d’i vicchije.
140. Càne suspètte abbàje a la lune.
141. Carna triste n’a vòle Criste
142. Carne de pèchere  e secùre
143. Carne de vaccìne sbrevogna cucìne
144. Cavalle de carrozze bòna geventù e màla vecchiaije
145. Ce manchene i mègghije vùve d’a caravàne
146. Ce ne vònne de mesàle e salviètte pe’ spusà quèlla là.
147. Ce vedìme a Santa Marije de strazzùlle (ci vedremo a Santa Maria degli 
148. Ce vòle ‘a zinghere p’adduvenà ‘a ventùre
149. Ce vòle ‘nu mazze d’aruchele e ‘na panètte
150. Chè ora èje? Pecchè t’èja pegghija  ‘u ‘nsulfàte (il chinino).
151. Che bèlle pariglije de bàje scure (di due persone poco raccomandabili).
152. Chi affitte scorce (chi fitta ci rimette)
153. Chi avìje fuche cambaije e chi avìje pàne murije
154. Chi bèlle vòle parì l’usse e ‘a pèlle l’hadda dulì.
155. Chi cambe ritte cambe afflitte
156. Chi de speranze cambe desperàte mòre
157. Chi èje ca nen vòle fa ‘u migghije fàce ‘u migghije  cke tutte ‘u migghijàre-
158. Chi fùme èje guappe; chi mazzeche èje pùrche; chi pezzechèje èje galantòme
159. Chi lasse ‘a vija vècchije e pigghija nòve sàpe chè lasse e nen sàpe chè tròve.
160. Chi nasce quadre nen mòre tùnne..
161. Chi negozia cambe e chi fatighe mòre
162. Chi prìme arrìve prime allogge.
163. Chi rengrazije esce da obblighe
164. Chi se colche ck’i crijature s’aveze ck’u litte cacàte.
165. Chi spute ‘ncile ‘mfacce  ‘i vène (l’offesa ad altri ricade su di sé).
166. Chi te sàpe te scrive
167. Chi tène ‘na figghije l’affòche e chi ne tène cinte l’alloche.
168. Chi tène ‘u comede e nen se ne sèrve èje ‘nu fèsse
169. Chi tène denàre assaije sèmbe conte e chi tène bella megghjere sèmbe cante.
170. Chi téne facce se marìte e chi no rèste zìte.
171. Chi vòle ‘u màle de l’ate, ‘u suije èje arrète ‘a la porte.
172. Chi zàppe vève l’acque e chi pùte vève ‘u vìjne
173. Chijove a zeffùnne.(piove tanto da sprofondare)
174. Chijove e maletìmpe fa ‘a càse de l’ate  nenn’èje bune a sta. Ma ‘a cummàre 
175. Chijù nigre d’a mezzanotte nen pot’esse.
176. Chiudìme ‘u furne e facìme ‘u pàne arze (trascurare i propri interessi):
177. Cicce cumanne a Cole e Cole cumanne a Cicce.
178. Citte citte ‘mmizz’o mercàte
179. Cke ‘nu sì te ‘mpicce e cke ‘nu no te spicce
180. Cke ‘sta sorte de jurnàte e nesciùne se ‘mbènne (giornata soleggiata ,ma nessuno viene impiccato per offrire spettacolo).
181. Coppe e matrecoppe e pure fridde sènte.
182. Corre cke ’na prèsce cum’avèsse je a speccià ‘a Curije (tribunale)
183. Cosa cuvèrte nen ce càche ‘a mosche
184. Crisce figghje, crisce purche almène t’allìcche ‘u mùsse
185. Criste manne i bescotte a chi nen tène dìnde.
186. Cume Catarenèje accussì Natalèje.
187. Cunte spisse amecizije allonghe
a. cuntènde se n’è jùte,ce vài pe cercà se mètte a gastemà
188. Cùrre a mètte ‘u sàle sope ‘a code
189. Daddò vìne? Porte cepolle.
190. Dalle, dalle a ‘u càne arraggiàte. 
191. Damme tìmpe ca te perce, decije ‘u pappele a la fàfe.
192. Darrije l’anime a Pèppe (al diavolo).
193. Decije bùne D. Erneste ca “la moglie non si presta”
194. Decije quèlle de Cannìte avrimma sta’ tutte e duje  aunìte.
195. Denàre e ucchije da fòre quanne so’ sciùte nen trasene ‘cchiù
196. Dop’a vennègne accatte ‘i mùte.
197. Doppe quarèseme, vrucchele e predecatùre nen sèrvene ‘cchiù.
198. Doppe vippete ‘a saluta vostra.
199. Dure quant’a Natàle e Sante Stèfene.(di breve durata)
200. e  capace nella quale ricadono incarichi e responsabilità di ogni tipo)
201. E’ murte ‘u crijature e nen sìme chiù cumpàre
202. Eje diavele appicce la luce (imprecazione quando gli interessi vanno male)
203. era sita nela grotta della fontana della villa )
204. Erve ca nen vuje ‘a l’urte nasce
205. Esca ‘mbosse e azzarìne de firre.     
206. Fa’ bène e scurde, fa’ màle e pinze
207.                 facce).
208. Fàce ‘u fèsse pe nen jie ‘a la guèrre.
209. Fàce chiù meracule ‘na votte de vine ca ‘na chijese de Sante
210. Facève ‘sta recotte de fùme
211. Famme fèsse e famme apprime.
212. Fanne figghije cum’e li cunigghje.
213. Fanne tu pe’ mè e ije pe’ tè (litigi per la ripartizione di oggetti personali)
214. Fatiche ck’i stendìne ‘mbrazze (come se avesse in braccio le budella).
215. Fatte i fatte tuije e truve a chi t’i fàce fa’
216. Favugne ‘mprène ‘a vorije e cacce ‘u figghije acquarulo (fa piovere)
217. Fète cumè la cecùta cotte.
218. Figghija fèmmene e màla nuttàte.
219. Figghije de vicchije schiave de l’avete
a. fòre  ‘a vernàte si nen vène ‘a Nunziàte, si vuije sta’ ‘cchiu secùre , quann 
220. Frebbare curte e amàre (corto e freddo).
221. Frische de rècchjie a màne  manghe còre franche
222. Frische de recchjie a màne ritte  còre afflitte
223. Fuje cume si avèssa jie a corre ‘u palije.
224. Giancalasse magne vève e vàce a spasse
225. Giuvanne Fiore triste triste e màle morte (malaticcio che fa temere la morte)
226. Hadd’arruvà ck’a  mazzarèlle di S.Gesèppe (arriverà per l’elemosina).
227. Hadda sbatte ‘ntèrre cum’a ‘na rènghe.
228. Haddà sta’ cke ‘nu pùnte ‘ncùle e n’ate ‘mmocche.
229. Hadda succède n’accìse e ‘nu ‘mbise (omicidio e impiccagione )
230. Hadda vedé ‘u pàne ‘nd’o cicene e l’acque ‘nd’o farenàre.
231. Hagghija vedè apprime addò agghijazze ‘u lèbre. (dove sta la lepre )
232. Hagghije fède a Dijeca me l’hadda fa vedè ‘mmizze a la càse.
233. Hagghije mìse ‘a sputacchjie ‘ntèrre vedìme quante ce mitte a venì.
234. Hanne accucchijate ‘nu bèlle ambe asciutte.(coniugi male assortiti e infelici)
235. Hanne fatte ‘u fùse e la chenoccije ( coniugi fisicamente male combinati).
236. Have cacciàte ‘a càpe da ‘int’o sacche
237. Have ditte ‘mbacce a mè.
238. Hàve fatte a cagne l’ucchije ck’a code
239. Have fatte quareseme attarde
240. Have fatte tutte vìne e sènza riste
241. Have fenùte de mète e de scugnà (mietere e allestire l’aia)
242. Hàve magnàte code de vibbere ( faccia biliosa).
243. Hàve pèrze ‘a vije de la càsa suije (per debiti e cattive azioni più non rincasa).
244. Have pèrze ‘i vacche e vàce truvanne ‘i corne
245. Hàve rumaste ‘u vuccone d’a crijanze (restare un po’ di cibo nel piatto)
246. Hàve truvàte subbete ‘a pèzze a chelòre (trovare subito scuse).
247. Have vippete l’acque de puzzeretunne
248. Havìme fatte ‘a morte de Criste e la fèste d’i giudèije.
249. Havìme fatte accagne panne 
250. Havìme fatte chi figghije e chi fegghijastre
251. Havìme fatte qua ‘u pizze de sant’Antùne
252. I ciucce fann’allite e i varrìle se sfascene
253. I denàre de l’avete s’ammesùrene a tumele.
254. I denàre de l’useràle s’i magne ‘u sciambagnone 
255. I guaije d’a pegnàte ‘i sàpe a cucchijàre.
256. I parìnte so’ ‘a sacca chijène.
257. I pèttele che nen se fanne a Natàle nen se fanne manche a càped’anne
258. Il fitto dell’abitazione)
259. Il fitto dell’abitazione)
260. Innucènte, chi nen tène ninte s’annètte i dinde (ricorrenza  del 28 dicembre)
261. Isse s’u sòne e isse s’u friscke (fa tutto da se) 
262. Jenere e nepùte tutte quille ca fàje èje perdùte. (perché si dimostrano ingrati)-
263. Jucàme e pazzijàme e ‘a tabacchère nenn’a tuccàme (non toccare gli interessi).
264. L’abbusche de Marija Vrènne accattàve ‘i lèvene e vennève ‘a cènere
265. L’acque rombe i ponte, ‘u vìne dàce ‘a salùte.
266. L’affezione de Giuvanne C.chè pigghijave ‘a megghijère a pizzele retùrte
267. L’Angele l’have parlàte a la rècchije.
268. L’èja fa ‘na vutàte e ‘na geràte (di carne da arrostire al sangue)
269. L’èja venùte de ‘nsopannozze ( gli è diventato antipatico ).
270. L’èje arruvàte ‘u grasse ‘nganne.
271. L’hagghija fa’ luvà ‘u vizije  de magnà.
272. L’hagghije camenàte pizze e ponte  (dall’inizio alla fine)
273. L’haije capàte da ‘int’a lu mazze.
274. L’hanne dàte panne e furce ‘mmane
275. L’hàve capàte da dint’a lu mazze.
276. L’hàve puste a vennèlle ‘ncùlle (la moglie che domina il marito)
277. L’have tagghijate ‘a càpe; ancore nen ‘u dice ch’èje figghije a lu patre.
278. L’òme chè nen se fàce i fatte suije ck’a lantèrne vàce truaanne ‘i guaije
279. L’ucchije ne vòle la parte
280. La chijàve a lu cinte e Martìne ‘inte ( chiave in tasca e amante in casa).
281. Lu vècchje t’èja pegghijà ‘u pànecùtte l’haja fa.
282. Lucculèje cùme si jettasse ‘u banne.
283. Luntàne d’a l’ucchjie luntàne d’o còre
284. M’hàve fatte ammatte lu màle (fatto impaurire)
285. M’hàve fatte pegghija la gocce (mi ha atterrito).
286. M’u fa’vève ‘na stizze?(mi fai bere un sorso)
287. Madonne e cume la mène (come viene giù la neve).
288. Magne e fa’ magnà
289. Manche si fosse venùte ‘na zinghere
290. Marze cacce ‘u fiòre e abbrìle hàve l’onòre
291. Mazze e panèlle fanne i figghije bèlle
292. Me pàre ‘a vecìlle d’a màla canzone (di cattivo augurio)
293. Me pàre ‘a votte d’u nutàre Varrone (ove conservava in piena confusione 
294. Me pàre ‘na quartàre sènza maneche
295. Me sènde ‘ncùrpe vozze vozze (fermenti intestinali).
296. Mègghije ammediàte che cumbatute
297. Megghije fèsse ca sineche; ‘u fèsse èje pe sèmbe, ‘u sineche dùre quatt’anne.
298. Mèna vìnde e nen s’abbusche nìnde
299. Mène ‘a prète e se tìre’a màne.
300. Mène mamme cke tutte tàte (giornata d’intemperia)
301. Mène marze cke tutt’abbrile (vento forte e freddo).
302. Mètte fìche ‘nd’o panàre.
303. Mina mine tène ‘u rète quant’e ‘na tìne.
304. Mitte ‘na macchije ‘mbacce a n’utre d’ugghije.
305. Mitte màne a la tèle ( metti mano alla tasca).
306. Mo ‘u manne ‘a accattà ‘u pèpe (togliersi davanti  una persona incomoda).
307. Mo ca se n’addone ‘u càpe stentìne!
308. Mo’ ‘u fàce mèssère (Adesso lo prende in giro) 
309. Mo’ càche ‘u prìme fasciatùre
310. Mo’ èje ca ‘mbrogghij cènere e panne lùrde.
311. Mo’ pazzèije a fa’ màle
312. Mo’ s’ammolle ‘sta gallètte (che non cede a lusinghe)
313. Mo’ s’arrecchisce Criste sòle ck’u Patre nostre
314. Mo’ se dàce ck’u pède ‘ndrète (non rispetta un impegno preso).
315. Mo’ se ne vàce ck’u vasce de Gajetàne (lentamente in tutto)
316. Mo’ t’hàje allescijate ‘nu trè.
317. Mo’ te fàije ‘a mèzz’ore?
318. Mo’ vène ‘a frèscke (di pioggia in arrivo).
i. modo).
b. moneche,o prèvete,o ricche, o’mpise (sfogliando la margherita).
c. mòre ‘u ciucce o mòre ‘u patrùne.
319. Muzzechije ‘u detìlle 
320. N’a vogghije ch’èja agre dìce la volpe.
321. Ne ‘mmagne pe nen cacà.
322. Nell’hagghija lassà de pède (lo devo pedinare)
323. Nen ce so’ remaste manche l’ucchije pe ‘cchiagne
324. Nen cenn’eje mèrde pe fa’ pallotte
325. Nen còse nen fele e nen tèsse
326. Nen èje petrusìne ca guaste ‘a menèstre
327. Nen èje tande dolece de sàle
328. Nen eje vìnde ca cacce gràne
329. Nen hagghije mìse ancòre ‘a chiave sott’a porte
330. Nen passe pe ‘nnande a la chijese pe nen se luvà ‘u cappille.
331. Nen sàpe cume se mètte ‘a tièlle sope ‘o fùche
332. Nen sàpe tenè trè cicere ‘mmocche
333. Nen se canòsce isse stèsse.(convalescente molto dimagrito).
334. Nen se fàce passà ‘a mosche pe ‘nnante a lu nàse.
335. Nen se scalfe e manche s’addefrèdde. ( non si scuote in alcun modo).
336. Nen se spose ‘o ciucce pe paure ca ‘i strazze ‘i lenzòle.
337. Nen te dìche favuriscije ca subbete se fenìsce ( di persona indesiderata).
338. Nen tène crijanze e manche cummeniènze ( non ha educazione).
339. Nen tène manche l’acque ind’a saròle
340. Nen vòle arà e manche scurcià.
341. Nen vulìme vedè a che ore sone vintore.
342. Nenn’hàve avezàte màije Croce (persona insignificante mai considerata).
343. Nenn’u puje pegghijà no ck’u sazije e manche a la dijùne.
344. Nfra abrìle e magge e se nò facìme passagge.
345. Nnen decènne mancamènte (senza disprezzare gli altri).
346. Nò isse e nò lu mideche
347. Ogne prijèzze da ‘u còre te vène.
348. Ogni pìle ‘u fàce tràve.
349. Oh!… a chi chijàme a li vùve?.
350. P’u magnà se vennarrije ‘u teniere ( darebbe il calcio del fucile).
351. Pàre ‘a bannarijole d’u campanàle.
352. Pare ‘u fùrne de Cachine ( che mai si riempiva).
353. Pàre ‘u grille ind’e fuffele (sembra una cavalletta tra gli arbusti).
354. Pàre ‘u sorge a cavalle a ‘u presutte
355. Parle probbete cum’a ‘nu libbre strazzàte.
356. Parle quanne pìsce ‘u galle.
357. Passe l’Angele e dice ammène
i. passe p’a salùte.
358. Patàne? So’ i purche e nen ‘i vonne
359. Pe quande èje d’amore pe tande èje de sdègne
360. Pe’ vulije de larde mettije ‘u dìte ‘ncule ‘o purche.
361. Pezzènde e granezzùse
362. Pigghje a Criste e sènte a li fèsse.
363. Pìle, pecunije e prutèzijone mantènene’u munne (peli, danaro e protezione).
364. Po’ ce vedìme ‘i facce nostre.
365. Povere a chi càde e vàce truanne aijute
366. Povere a chi tène ‘a màla numenàte.
367. Povere a isse, quanne vède a mè s’hadda fa’ ‘u tavùte
368. Pozza jie cum’e ‘u màle turnèse
369. Pozza sculà a tante a tante.
370. Puzza jie càse càse (non avere mai riposo né calma).
371. Qua ‘u pizze e qua ‘u sapone (qui il denaro e qui la merce).
372. Qua se fìle a ‘nu fùse
373. Quanne ‘cchiù rènne  ‘cchiu pènne ( più ritarda, più aumentano le difficoltà)
374. Quanne ce vulìme vedè ‘i facce nostre? È la richiesta del creditore al debitore)
375. Quanne l’amìche te vène atruvà cocchè còse l’abbesugnarrà;doppe ca  l’avùte
376. Quanne Pulecenèlle vàce ‘ncarrozze tutte l’ammedeijèijene
377. Quanta magnàte me  pèrde, decève Pulecenèlle.
378. Quante ‘cchijù pòche sìme mègghije parìme.
379. Quèste nen ce stève a calannarije.
380. Quiste èje restucce già speculàte.
a. quiste o ‘u tràve d’a mangiatore.
381. Regnàne, rìgne quande vùije ma nen ce anghijàne 
382. respunnije: ije me me vàche secùre e tu cke la pìzze mo’ ascijute da lu fùrne. 
383. S’adatte a varde e sèlle
384. S’eije maretàte cke ‘nu cicene e ‘na pegnàte
385. S’eja mìse ck’a càpe a lu còre
386. S’èja mìse de càse e de putèche (installato con casa e bottega).
387. S’èja truvàte int’a ‘nu vènga vènghe (ingolfato in un mare di guai).
388. S’have luvàte ‘i rappe ‘a trippe.
389. S’hàve mise quatt’òve ‘ndo piatte ( si è arricchito ).
390. Salùte e figghjie mascule 
391. San Francische ‘i fàfe ‘nt’o canistre
392. Sant’Anne  pruvvède e manne ‘nu tèrne ‘o mèse e ‘nu marite (megghijere) al’anne
393. Sant’Antonije fàce tridece grazzije e sante mangione ne fàce quattodece.
394. Sante Guglielme e Pellegrìne amante d’i frustìre
395. Se  ficchene pùre ind’a l’u cule de la cecàle.
396. Se  n’èja venùte màne frescke e castagnole (di chi si presenta senza essere
397. Se ficche ‘mmizze  cum’a mercoledì int’a settemàne.
398. Se lève ‘u pàne da la vocche pe nen scumparì (per non fare brutte figure).
399. Se magnarrije mamme che tutte tàte (divorerebbe mamma e nonna insieme).
400. Se mantène all’impìde pe’ scummèsse.
401. Se n’èja venùte ‘nzicchete e ‘nzacchet. (intruso arrivato senza preavviso
402. Se n’éja venute tinghe, tinghe (senza invito e a mani vuote)
403. Se n’èje addunàte d’o fìte de l’arze.
404. Se ne scorde passe passe
405. Se ne so’ cadùte l’anìlle ma stanne sempe ‘i dìte:
406. Se ne vanne cum’e pecure de zi’ Amore (le rubavano giornalmente)
407. Se ne vanne cumè lu fùme d’a cannèle (denaro e beni consumati celermente).
408. Se so’ accucchijate ‘a lìme e ‘a raspe.
409. Se so’ jute truvànne ck’u campanelle ( persone fatte una per l’altra).
410. Se storce cum’a lu màle de la lùne (irrequieto,come la luna tra le nuvole)
411. Se vàce ‘ndrète ‘ndrète cùme ‘a codeche sope ‘o fùche
412. Sèca sèche a chi tène ‘u fùche (alla ricerca di un po’ di fuoco)
413. senza essere stato invitato, a mani vuote e vuole anche divertirsi).)
414. Sère a notte pizze faveze e credènze
415. Si ‘a vecìlle canuscèsse ‘u gràne nen ce starrije gràne pe la campagne
416. Si l’ambriste sarrije bùne s’ambrestarrije ‘a megghijere
417. Si lu tèrne pigghije baròne so’ chijamàte (ricco sarei rispettato e valutato).
418. Si vuije mètte ‘u pède sòp’a ogne prète nen ce arrìve ‘cchiù.
419. Simene e fa’ sule
420. Simene quanne vuije c’a giugne mìte
421. Sinde probbete n’appicciafùche.
422. Sìte tutte e trè ck’u stèsse nome putète battezzà ‘nu ciucce.
423. Sònne e pisce ‘u litte
424. Sòpe ‘o cutte l’acqua vellute
425. Spose marisse e se pigghje a marèsse.(nozze tra pezzenti)
426. Stàje amàre cumè ‘nu cùle de cetrùle
427. Stamatìne mène ‘na scorciacràpe tu qua vòrije, quanne ‘a chiàme frècapezzìnte? (spira una bora fredda; quando la chiami invece rovina gente?).
428. Stamatìne vàje a càsa vindotte
429. Stammatìne so’ lambe e trunele ( pasta e fagioli con “temporale addominale )
430. Stammatine tènghe cèrti lapse a quadreglijètte pe la càpe.
431. Stasère se balle ‘a càse de Tolle (si sta in allegria)
432. Stìpe sirpe ca trùve anguille. (conserva cose inutili che poi ti serviranno).
433. Straccivendoli, antica data per i cambi di abitazione)
434. Sunne sunnàte trè vòte jucàte
435. Superbije e maletìmpe poche durene
436. T’avèssa fa’ recurdà i spècije andiche ? (antichi ricordi )
437. T’hagghija fa’ muzzecà addò nen ce arrive
438. T’u puije vève ind’a n’u becchijre d’acque.
439. Tanda ricche marenàre quande povere pescatùre
440. Tanta vòte vàce ‘a galètte abbasce ‘o puzze fine a quanne se lève ‘a maneche
441. te còce ‘u cùl
442. Te fàce mètte i capille janche.
443. Te l’hagghije ditte e te l’agghija fa’ (promessa di vendetta)
444. Te mìne ‘nnanze pe’ nen cadè.
445. Te ne vàije a anne e mìse scurdàte.
446. Te scalfe dananze e t’addefridde da rète (davanti al braciere)
447. Te scioppe ‘i sckaffe da ind’e màne
448. Te scioppe ‘i taccaràte da ‘ind’e màne
449. Te sìnt’arravugghijate Cuma lu pàne de Natàle.( per farlo lievitare).
450. Tecchete ‘u tuje e damme ‘u mije.
451. Tène ‘a càpe de Ninne Ninne.( testa di idrocefalo).
452. Tène ‘a còde de pagghije
453. Tène ‘a facce d’a cecùta cotte ( faccia ingiallita come la cicuta bollita).
454. Tène ‘a facce d’a pèlle de l’uglijaràle.( come la pelle di un otre)
455. Tène ‘a face de quille che ‘ngiure (caricaturista)
456. Tène ‘a frasche e sènza vìne (negozio che ha solo mostrine e poca merce).
457. Tène ‘a pupite cum’a li galline (scilinguagnolo)
458. Tène ‘i màne de cère (piglia tutto con delicatezza)
459. Tène ‘na salme de dinde ‘mmocche (un mucchio)
460. Tène ‘u mèle a la vocche e ‘u rasùle a li màne
461. Tène i palazze rempètte a vorije (è quello che ricordo io)
462. Tène i stabbele rempètte a favugne
463. Téne i virme ‘ncàpe ( cattivi pensieri per la testa )
464. Tène l’utere revutàte
465. Tène tutt’i vizije cum’u mùle ciuccigne (mulo asinino).
466. Tezzòne e cacavòne agnune agnune a li càse lòre.
467. Tìne ‘nu solde?  E accattete ‘a storije (è quando raglia l’asino)
468. Tìneme ca me tènghe (non si regge in piedi, abbisogna di aiuto).
469. Tìr’annanze de riffe e de raffe ( Stentatamente e con espedienti).
470. Tirete ‘u purtìre e minece ‘u vecchette (Tirati la tendina e chiudi col lucchetto)
471. Tìse ‘u vòle ‘a mamme
472. Tratte cke chi eije mègghi de tè e fall‘i spèse 
473. Tre vòte se vàce ‘mbaccije:geventù mizzetìmpe e vecchijaije
474. Tremelèije a gangarìlle (batte i denti per il freddo o la paura). a
475. tutti gli atti Che redigeva)
476. U càne muzzechèje ‘u strazzàte
477. Ucchije can en vède còre can en desidere.
478. Une dice statte e l’ate nen te muvènne.
479. Une èje rugne e l’ate èje tìgne.
480. Uppele d’u stèsse legnàme
481. Va, vattinne, v’arrecchìsce a n’ate.
482. Vàce a Napele p’accattà ‘nu curle.
483. Vàce annanze ck’u si bèmolle (procede lentamente).
484. Vàce pe rizze e trove cestunije
485. Vanne aggementànne ‘a mazzarèlle de San Gesèppe.
486. Vècchije arrecùrdete l’anne tuije.
487. Vède ‘u pertòne e nen canosce ‘u centròne
488. Vènce  ‘a cause e pèrde ‘a lite
489. Vìrne èje passàte e ‘u dijavele s’èja cavezàte.
490. Vìste ceppòne chè pàre baròne.(vestiti per bene sembra essere signori).
491. Vìte cume ‘u marìte ha struppiàte a quella là
492. Vòle  cacchije, zizze e ‘mbrù.
493. Vòle ‘mpedì ‘i pèchere a ‘u passagge.
494. Vòle asseccà ‘u màre ck’a cozzele
495. Vòle caccià ‘u zùche d’a prete
496. Vòle jie a truvà Mechelangele (vecchio becchino del cimitero).
497. Vòle pagghije pe cìnte cavalle (di persona insaziabile anche  di chi pur avendo torto,vuole farsi ragione per forza).
498. Vòle tuzzelà l’ùve ck’u magghije
499. Vùje sckattà’a ‘nnammuràte? Sùne e nen cantanne..
500. Vulè’ bène e nen’èsse velùte èje timpe perdùte.
501. Vuve pascene e campàne sonene)
502. Zompe ‘u cetrùle e vàce ‘ncùle e l’urtelàne (intromettersi inopportunamente).
503. Zuppe a ballà e scialènghe a cantà.
          ++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++


‘A fèmmene chè ‘u cùle abballe, si nenn’èije puttàne diavela falle.
‘A fèmmene èije cum’a castagne, bèlle da fòre e da ìnde ‘a magagne
‘A pèggia ròte èije quèlle chè sckàme.
‘A vèdeva cattìve, chijagne ‘o mùrte e pènze ‘o vìve.
‘U maste d’asce, stocche e mène abbasce.
‘U sacche vacande nen se mantène all’’mpite.
‘U veccòne de l’ate èije sèmbe chiù grusse.
‘U vìne èije ‘u latte d’i vìcchije-
A ‘ndò stànne ‘i campàne, stanne pùre i puttàne.
A’ ‘na fèste chè nen si’ ‘mmetàte, cumè n’asene si’ trattàte.
Amore e cetrule so’ pàre pàre, ‘a ponde èije dolece e ‘u cùle èije amàre.
Càne e figghije de puttàne nen achijudene màije ‘a porte ck’i màne.
Chi ‘u maijàle accìte ognè anne, zavezìcchije nen vàce accattane.
Chi magne pàne fàce melliche.
Chi se colche sènza magnà, a notte se sonne u’ furnàre.
Chi se magne ‘a polpe, s’haddà spulpà pùre l’usse.
Chi tène facce se marìte e chi no rumàne zìte.
Chi zappe fujènne fujènne, accogghije chijannènne chijannènne.
Decève tatàggrànne, nescijune ‘bbene dùre cint’anne.
Decìje ‘a pappele ‘mbacce ‘a fàfe damme timbe chè te spertùse.
E’ megghije a struje ‘i scarpe chè no ‘i lenzùle.
Fàce chjiù meracule ‘na votte de vìne chè ‘na chijese chijène de sande.
Fìne a quanne stàce ‘u pane ‘ndo cummènde, i mùnece nen manghene.
I parìnde d’u Pape, addevèndene subbete Cardenàle-
I parìnde so’ cum’e scarpe, chijù so’stritte e chijù te fanne màle.
L’acqua forte trapàne ‘u cappotte, l’acqua fìne trapàne i rìne.
L’òre de Bologne se fàce nère p’a vergogne.
Quanne ‘u candenìre stàce ‘nnanz’a porte, vol dìre che ‘u vìne nen èije bùne.
Sì accatte da’ l’amiche o ‘u parende, paghe de chijù e rìste cundènde-
Sparagne ‘a farìne quanne ‘u sacche èije chijene.
Troppa cunfedènze fàce pèrde ‘a crijanze.
Unge l’asse chè ‘a ròte camìne.
Vigne e urte, l’0me è murte

dall'Archivio privato di Giacinto Sica dicembre 2022

Noi, da ragazzini dicevamo: 

Ah! Ah! Ah! Te vogghije fa' 'rraggià ,Tìne 'a rùgne e tìne 'a tìgne vavatt'nne fòre 'a vìgne.

da Facebook 02/01/2021

Antica cantilena foggiana

Sabbete Sande

Ogge eije Sabbete Sande
'a Madònne se 'ngègne 'u mand
e nen have cke chi jì sòla sòle se partì
e truvàije a San Giuvànne:
'Nnè Marije chè vàije facènne?
Vàche truvànne al Mio Figliolo
quille chè pòrte 'a crocia 'nculle.
Và 'a la càse de Pelàte
'Ila lu trùve sfracellàte.
Tùppe tùppe. Ma chi eje ?
So' la Mamma de Gesù!
Mamma mije nen pòzze aprì
stàche 'mmizze a tre ggiudèije,
chi me dàce 'na curtellàte,
chi me dàce 'na sciabbelàte.
'u sànghe chè m'è 'scijùte
ìnd'o carcere è rumanùte.
Responne 'a Matalène:
Oh! grazzija plène.
Responne 'u crucefìsse:
Ora pro no bbìsse.
Palomme e palummèlle
Chè ce pùrte 'nd'a 'sta lambe ?
Ce pòrte l'ùglie Sande
pe battezzà 'u Spirete Sande
'U Spirete Sande s'è battezzàte
e tutte 'u mùnne s'è 'ccùijetàte.

Poesie in vernacolo foggiano

'A  'NNAGURAZIÒNE

'A prima cose chè fazze, me vogghije appresentà,
'u tèrz' anne hagghjie fernùte de l'Unevèrsetà.
Quèlle 'nd' o ce 'mparene a lègge e scrive 'u crucèse,
vedìme assì capescijte 'u dialètte de 'stu paijèse?
Stasère v' hagghia lègge 'sta spècije de puijesìje
p' arrecurdarece d' u 'ngègne d' a statue de Patrè Pije.

Anne duijmilèduije, 'u vendeduije de giugne
'na bèlla seràte frèscke, pecchè nen mène favugne.
Stàme tanda gènde arrucchijàte 'mmizze a 'sta chiazze,
da 'ncìle Patrè Pije, ck' u sguarde chè ce abbrazze…
ce abbrazze e benedìce pecchè eije cundènde
che 'a gènte de 'stu quartìre ce ha fatte 'u munumènde.

Sulamènde da sèije jùrne è stàte fatte Sande
'stu moneche chè p' i  chiàche, purtàve i mizze guande!
Da vive, quande ha seffrùte, pe cumbatte 'u màle…,
ne ha fatte de meracule!… 'U chiù grusse eije 'u spedàle..,
l’ha fatte a San Giuànne ck’aijùte d’a Pruvvedènze
canesciùte cume Case Sullìve d' a Sufferènze!…

Mò appezzàte 'i rècchije, stateme bbùne a sènde
Pecchè vogghije parlarve probbete d' u munumènde!
Cèrte da sottatèrre, da sùle nen è spundàte,
ma p' a devuzijòne de n' ome chè l' ha desederàte.
Ve fazze pùre 'u nome, pecchè stàce presènde:
eije Raffajèle Brigede, 'nu bràve presedènte!…

Pe reijalezzà 'stu sunne, s' è assàije sagrefecàte,
'u sàpe ìsse e Ddìje 'i scàle chè ha 'nghianàte!
Geranne p' i cunduminije chè stanne 'nd' o riòne,
ende, negozzije e ufficije, decènnece 'a ragiòne
de fa' 'stu munumènde, p' a devuzijòne a Patrè Pije
accucchianne a poche a poche, tutte i momabbìje!…

Pe fa' avastà 'i ranèlle e jì sèmbe 'o sparagne,
ha fategàte pur' isse a fa' 'sta pedecagne.
Mo' 'sti cose ditte, tenìtele sèmbe a 'mmènde!…
Trattatele cke cùre 'stu bèlle munumènde!…
Chi eije fertunàte, chè abbete qua vecìne,
pregasse p' a pàce d' u munne 'o Sante de Petralcìne!…
  
Forse v' hagghije scucciàte!.. ve lasse e ve salùte.
'Nu grazije a tutte vuije chè sìte 'ntervenùte.
Chiudìme sckattianne ‘i màne a tutte 'i utoretà
cevile e relegiòse, chè onorene 'sta cettà,
chè sèmbe chiù vive e bèlle, vulìme chè addevènde
pegghijànne 'u sèmbije da quille che ha fatte 'u presedènte!…

Foggia, 21 giugno 2002.                    Giacinto SICA


'Na jurnàte trìste

Unece nuèmbre, ‘nu jùrne scarugnàte!
a nuije fuggiàne ce vène arrecurdàte, 
d'ù palazze scuffelàte 'o vijale Giotte
e tutte i mùrte chè terarene da sotte!. 
Duije ànne dòpe, manche a farle apposte,
'u stèsse  jùrne ce ha lassàte Gesèppe Esposte.
         
Mèntre quìlli mùrte s'arrecurdavene ‘nd'a cattèdràle,
‘nd’o stèsse tìmbe ‘nd’a ‘na stanze d’u spedàle,
Pinùcce passàve da ‘sta vìte a quèlle etèrne
pecchè accussì ha  vvelùte ‘u Patrètèrne
lassanne ‘nd’o delòre parìnte e fameglijare
e tant’amìce chè s’u tenèvene càre.
Sckitte da trè anne c'ereme 'ncuntrate,
ma ce trattamme già cumè duije fràte.
Ascènne d'a scòle, quanne t'accumpagnàve,
‘nd'a l'uffìcije tuije 'u tìmbe se ne vulàve.
Parlamme sèmbe de Fogge e d'i tìmbe passàte
pecchè de 'stu paijese, èreme duije 'nnammuràte
De Fogge canuscìve tutt'a storije
dàte e nùme sapìve sèmbe a memorije.
E a mè chè sònde chiù anzijàne, spìsse addummannàve: 
cùme prime d'a guèrre a Fogge 'a gènte campàve.
Vulive sèmbe arrecchirte de nutizzije!
Sòle 'pe sapèrne de chiù ,e no 'pe sfizzije.! 
Parlanne  ancore de Fogge 'pe tutte 'a vije
m'accumpagnave fine e sotte 'a case mije.
L'utema vòte ije t'àgghije accumpagnate!
p'a vije sèmbe cìtte, nen hamme maije parlàte!
  
Pinù!, forse  tu m'u sì date 'u curagge 
d'accumpagnarte a l'uteme viagge!
Aspitteme ‘a l'atu mùnne.  Si ce truvàme, .
'nzime de 'stu paijese ancore parlame.
 Foggia,    - 2 gen. 2002                       Giacinto Sica

P.S.  1° classificato al concorso di poesia tematica sulla scomparsa 
del docente Giuseppe Esposto.    


Natàle

Pùre stat'anne arrìve Natàle !
Sèmbe puntuàle, 'nd'a stèssa dàte!
No cumè Pasquele e carnevàle,
chè ognè anne cagnene jurnate!

Eije cosa vècchije, ognùne 'u sàpe,
'sti fìste accussì se so' tramandàte,
mèntre s'accavallene i penzìre 'nd'a càpe, 
d’i tanda Natàle chè so' già passàte.

E m'arrecòrde d'i spèzzije antìche,
chè pùre ck'a mesèrije e 'a carestije,
sentìve p'u corse, p'i stràte, p'i vìche,
'a 'ddore de Natàle e tand'allegrije.

S'accumenzàve ck'a 'Maculàte.
Quanda fanòije! A ognè pendòne.
A Sanda Lucije, 'i fàfe arracciàte,
e già se sentève, cantà 'u capetòne.

'Nd'e stràte 'mpurtande 'i bancarèlle,
cke tutt'a 'rrobbe de cannaruminde,
nùce, mènele, castagne , nucèlle,
ma senza ternese, 'nen accattàve nìnde.

'Pe fa' fa' 'bbune 'u Natale, 'e poverìlle,
cocchè quaratìne mettève a reggistre,
i solde 'nzumelate cume ‘nd’o carusìlle,
e p'u jurne de  Natàle avèvene 'u canìstre.

Quanda grazie de Dije  truvàve là ìnde,
farine, miccùle,presùtte,  murtatèlle,
accussì a Natàle ‘nze strengève ‘a cìnde,
e attùrne a te ere tutte chijù bèlle.

Grusse e piccùle se passava ‘a serate, 
jucanne ‘e carte ‘a dàme o a l’òche,
ognè tande ‘u mùzzeche ‘a ‘na cartellàte.
Passàvene l’ore a pòche a pòche,    

S’avvecenàve accussì mèzzanotte
ce abbijàmme ‘a cchijesije,’a chiù vecìne, 
arravugghijate cke scialle e cappotte  .
pe’vedè de nasce a Gesù Bommine

Quanne turnamme d’o matutìne,
cocchè cianciuliamìnde ancòre assapramme,
ce ijèmme a corche aspettanne ‘a matìne, 
e vèrse  ‘u tarde po’ ce avezamme.

Se jèvene a fa’ ‘i gùrije  ‘a l’amece e i parìnde.
S’ascève da ‘na càse e ‘nd’a nate se trasève,
te dèvene cocchè còse da mètte sott’e dinde,
nu beccherìne d’acquavìte e ‘a vìsete fernève.  

Se turnàve ‘e càse ‘nfeddelùte, ma felìce e cundènde
aspettanne chè arruàsse l’orarije d’u pranze
nen mmancàve màije l’amìche o ‘u parende
chè apprufettànne s’anchijève ‘a panze.

Foggia, 12 dicembre 2005   
Sica Giacinto
 

Recùcce.

A vija Sand’Onofrije rembètte a Mariannine,
'nu vècchije maste-d’asce facève e vennève tine.
Stève 'nd’a 'na grotte affùnne affùnne e scùre,
'u chiamamme tutte quande: Recùcce 'u scalfatùre.

Nen facève sòle tine, pùre cavallètte e tavelire,
m’u vète 'nnanze 'a l’ucchije, cume si foss’ajiere,
nu’ pòche vasciulille, sèmbe ck’a stèssa giacchètte,
lucchelàve: Uèj n’ata bèlla tine! Chi vòle 'u guaguallètte?

Po’ ancore lucchelàve, cume fosse 'nu gemente:
Uè! Belifé venèsse chi è remastr sènza dinde!
Nenn’eije chè 'u dentiste facèsse pe mestìre,
soltande chè vuleve dice: i dinde d’i tavelìre.

A forze de lavà panne i dinde s’erene cunzumàte,
Recùcce, cke 'nu scarpìlle e cocchè martellàte,
facève i dinde pendùte nùve stènnese assettate,
accùssì fateganne fateganne s’ére pùre repusàte.

Cocchè guagliunastre passanne 'nnanz’a grotte,
decève 'a l’ati guaglione: a  Recùcce l’hagghija sfotte,
avvecenannese lucchelàve: Recù t’a tine 'a cammarère.
E Recùcce: No me tènghe a mammete quèlla 'ndracchijellère.

Si cocchè ate po’ 'i decève: T’a tine 'a lavannàre,
No! Me tènghe a sòrete chè assemmèggije 'na quartàre.
Ce ne fuijèmme de corsa 'a vije l’urte de Funzìne,
Chè pe fertùna nostre ère probbete là vecìne.

Accussì passamme 'u timbe sfuttènne e pazzijanne,
ma a fìne 'i cùnte nesciune facève danne:
Mo’ invèce pe 'nu ninde s’accìte oppure se scanne,
sendìme 'sti nutizzije da n’anne 'ncàpe a n’anne.

Foggia, 18 dicembre 2005

Sica Giacinto

     'A renascete d' a premavère

Sègne ventune marze 'u calannarije!…
'U vìrne già se stìpe 'nd' a 'na casce.
Se sènde 'nu prefûme già 'nd' a l' arije,
prefûme  d' a premavère ché renasce.

Fosse 'na vòte chè sbagliass jûrne!…
Ogne anne si' sèmbe penduàle:
'mmìzze a dòije fèste te ne turne,
prima d'a Pasquele e dopo carnevàle.

Quanne arrîve tu, purte 'a 'llegrìje.
'A tèrre da 'nu sunne se duscète.
'A gènte chiù nen stàce 'mpecundrìje
e i jurne chiù nen 'i conde sope e dète.

'Mmizze 'e stagiûne, sole tu sì 'a mègghije:
né fridde forte e manche sòle ardènde.
Pure si cocchè vôte purte 'a nègghije,
'u strusce d'acque, nesciûne se lamènde. 

Trùnele e lambe!?  Nen hanna fa paure, 
se sàpe chè so' sòle de passagge.
Appène scambe, da 'mmizze 'o cîle scure,
de sòle sponde sèmbe cocchè ragge.

Tre mìse sûle 'nzìme a nuije tu stàije,
e 'nd' a 'stu tîmbe, quanda cose bèlle!…
Fijure, frutte e lùstre tu ce dàije!…
'A sère ce addecrìjàme guardanne 'i stèlle.

'A premavère a Foggia, decève nanonne,
capille tutte janche e ucchije grigge,
arrìve 'nu jûrne prime d' a Madonne
e fenèsce 'u jùrne prime de Salluigge. 

Mòre 'a premavère, ma po' renasce,
nòve mìse dope, cum' o crijatûre,
chè 'nd' a 'sti timbe manche chiù se 'mbasce,
e chiù nen ‘i mèttene 'nd' o scapelatûre.

            Foggia 20  giugno  2002                                           Giacinto Sica

P.S-  1° classificato al concorso di poesia tematica in vernacolo sulla primavera.

'A PALÈSTRE

Ije pènze ch' èije sèmbe 'bbune, p 'i 'ggiuvene e pe l' anzijàne, 
de sènde cocchè vòte, parlà probbete 'u fùggijàne.
Pe quìste, d 'a palèstre, mo' ve vogghije accundà
quille chè  succète’ndo nuije pe fa' 'st' attevètà. 

'A matìne chè arruàme, 'i scàle s' hanna scènne, 
dòpe, luàte i scarpe, 'i 'rrobbe ognùne appènne. 
Po', quanne arrìve Laure, tutte 'a salutàme, 
chi ck’i pite 'ndèrre e chi sòpe e tatàme. 

Tutte 'a vulìme 'bbène, probbete cumè 'na figghjie;
pùre si cocchè vòte, s' arragge e po' ce strigghije. 
P 'amòre de Dije!.. Nen èije ch' é malamènde.! 
Sòle chè 'mmìzze a nuije ce stàce cèrta 'ggènde, 
chè 'nvèce de stà citte e starse ‘nu poche attìnde,
chiacchijerijèije sèmbe e nen fàce capì ninde.

'U prime talurne, eije quìlle p 'i fenèstre, 
chè stanne sòpa sòpe 'e làte d 'a palèstre. 
Pecché, chi èije 'nu pòche freddelùse, 
vulèsse chè starrìnne sèmbe achiùse. 
'Nvèce, chi se sènde chijù 'mbucàte, 
vulèsse chè starrìnne sbalanzàte.

Ìje, sènz’offènde a nescijùne, quìste èije cèrte, 
'i rumanèsse mèzze achiùse e mèzz' apèrte. 
Accussì, p 'u 'bbène nustre e no' pe sfizzije, 
accumenzàme a fa' i prime sèrcìzzije. 
<<  Ck 'a pònde d 'i pìte e 'i gàmme rìtte rìtte, 
cammenàte de prèsce, cercànne de sta' cìtte >>.

<< Ck 'i màne sòpe 'o cuzzètte e sènza lagne, 
cammenàte appuijanne 'ndèrre sòle 'i calcagne. 
Chijecateve annànze,... Avezàteve sènza frètte, 
arrecurdànneve sèmbe, ck 'i nadeche strètte strètte >>.

<< Mo' tutte accucculàte, penzàte a cammenà; 
si 'i cosce ve fanne màle, nen hàvìta reclamà! 
'I gùvete ck 'i denùcchije hàvìta fa' 'nduppà. 
Ma angòre quèlla vocche ve havrisseve attappà >>!..

<< Facìte 'nu 'bbèlle cìrchije, pegghijateve pe 'mmàne, 
avezàte e avascijàte 'na gamme facènne chijàne chijàne. 
Ch 'i vrazze annavezàte, cùme fossere doije scìlle;
quanne ije sckattijèije 'i màne, 'ngappatev 'i spezzìlle >>.

<< 'A striscia gialle a 'mmolle, sotte  'e pìte feccàte, 
teràtele sòpe e sòtte ck 'i vrazze stìse o chijecàte. 
Mò chè 'a muschelatùre ve havìte già scalfàte, 
pegghijateve 'a tuvaglije e da sòpe v 'allungàte >>.

<< 'A còtele pe 'ntèrre, tenitele appezzecàte. 
Facìte ck 'i gàmme in' arije trènda pedevellàte. 
Eguàle 'e cacciunìlle, 'ntèrre v' agghiazzàte, 
sckìtte 'na coscije 'a vòte, calàte e po' avezàte .

<< E mò tutt' allempìte, àbbadàte a nen farve màle, 
chè prìme de ijerecìnne facìme 'a cervecàle. 
'U càpeculle annanze cercàte d' allungarle, 
'a càpe a manche e rìtte vedìte d' ammuccarle. 
Dòpe, atturne atturne, 1' havìta fa 'ggerà >>

<< e forse cocchè ossere sendìte de sckattià. 
Si pùre ve fàce màle, nen ve preijuccupàte, 
tande 'a càpa vostre rumàne appezzecàte >>.

<< Mò chè hamme fernùte, prìme chè ve ne jàte 
a tutte v' agùrèije 'na splèndeda jurnàte. 
Si po' so' stàte lunghe o v’ hagghije fastedijàte, 
ve cèrche 'na sola cose, vogghije esse perdunàte >>.

Dicembre 1999  Palestra "Taralli"             Giacinto SICA

'A premavére e 'u vecchijarìlle

Arrète 'a 'na vetrìne 'u vecchijarìlle
ck' a pippe stutàte 'mmocche e penzerûse,
stéve assettàte sop' o banchetìlle,
guardanne 'u cîle ancòre nuvelùse.

Forse ché se stève appapagnanne,
o ché 'u cervélle troppe fategàve,
l' assemegghijàve ché probbete tanne tarme,
une chè nen vedéve, accussì 'i parlàve:

Sonde 'a premavére!.. Nen me canusce?...
Eppure pe tand' anne, sémbe ce hamme viste!...
Te trove che te stài facénne musce! ….
'Nzene a mufalanne ìre chiù 'ndiste!….

Mìche so' cume e té ché ogne anne,
a giugne mùre e a marze già renasce!....
Tu nen te purte appìrze acciacche né malanne
pe quiste nen pigghije màije 'u càpabbasce!…

Nen t' ammalenganne, ché ancore m' arrecorde,
de quanne ìjve fuijenne sope e murîlle!....
M' assemegghijàve Arture sope 'a corde!...,
pe 'i stràte zumbellanne chiù de 'nu cardìlle!....

Timbe passàte, tanne ere guaglione!....
Fuijènne, d' e scarpe ascévene 'i faijelle!...
Quanne po' m' addrezzàve 'a vije 'u Celòne,
jéve accugghiénne sckattùlle e cambumìlle!…

Sulaménte sckattulle e cambumille?....
Mo' nen 'u vuije dìce pe 'a bregogne!....,
jìve 'ncappanne verrùchele, schernùzze e grille
e spezzàve 'i côte 'e pòvere serpògne!.....

Ché cèndre?... Succedéve quanne stèmme a rocchije!..
Ché ijémme 'nd' a canàle Manzegnòre!...
'ngappan i candatûre, cioè i ranòcchije,
ché ce 'i vennémme tutte 'a 'na segnòre!...

Abbusckamme accussì cocche ranèlle,
e de corse 'nd' o Ceccìlle 'u quaratìne,
'nu poche de prevelone e murtatèlle
e ce 'mbuttéve trè o quatte panìne.

Nen ce penzanne chiù, gùdete 'a vite!....
'Nzìne a quanne stàije allembìte, nen te lagnanne!...
Pùrtece 'nu bélle ceròcele a Santa Rite
pregannele de farce arrevedè ancore tant' anne.

22 giugno 2002 Giacinto SICA

‘U Santuarije ‘di ‘Ncurnàte

Già mill’ anne so’ passàte,
da quann’eije chè fuije truvàte,
sòpe’a’n’ arve ‘mmizze e fronne,
nèra nère ‘na Madonne.
Strazzacappe, ‘nu crapàre,
inde’o vosche de Cervàre,
rumanìje sènza fiàte
a vedè chè ‘ndenucchiàte
stève’nu vove e assemegghijàve,
chè sòpe’a l’arve isse guardàve.
Strazzacappe s’avvecenàije
e fuije tanne che’a truvàije,
sope’e ràme mèzze ammucciàte
‘a Madonne d’i ‘Ncurnàte.
Cke’nu cucce, ùglije e stuppìne,
ce facìje’nu belle lambìne.
Accussì pure l’ati pastùre,
‘u poste’u truvavene pure’a l’u scùre.
‘N’atu fatte pùre s’acconte,
che’a Madonne’nsunne a’nu cònte,
pe’nen ce stà’mmizze a vìnte e tempèste
vulève èsse fatte’nta quèlla furèste,
‘nu tettarîlle pe’stà reparàte,
e accussì nascève’i’Ncurnàte.
A poche a poche, anne dope anne,
stù bèlle poste s’è fatte granne,
‘nu Santuarije po’eije deventàte,
tutt i jùrne eije sèmpe affullàte,
da chi pe’ vòte l’avève prumèsse,
e da chi vàce sulamènte ‘pa mèsse.
Prìme chè tràse ‘nto Santuarije,
si àveze’a càpe’nu poche’à l’arije,
‘e làte’u cancille a poca destanze
doije statewe de sànte te truve ‘nnanze.
Mechele de Monte e Necole de Bbàre
Sope’e murìlle stanne pàre pàre.
‘Nzime’a Madonne ’nde timbe passàte,
èrene i poste ’ndò tutte i Crucijàte,
prime de parte ’pà Tèrra Sante,
cercavene ‘a grazzie pe’ tutte quante
i cumbattènte de turche e ottomàne
chè’o poste ‘da Bibbije tenèvene ‘u Curàne.